Ľúbili ste niekedy?

Ľúbili ste niekedy? Naozaj ľúbili? Pozerali ste sa na svoju lásku celú noc, zastavoval sa vám dych a snažili sa nezaspať, aby vám neunikla ani sekunda spoločnej prítomnosti? Báli ste sa tak, že ste sa strápňovali v starostlivosti, keď vaša láska nasadla do auta a odchádzala do práce? Pošimrali ste svoju lásku vo vlasoch, keď urobila niečo milé, čo ste videli len a len vy a tí ostatní boli hlupáci, že ten zázrak nezazreli?

Ľúbili ste niekedy? Naozaj ľúbili? Robili ste raňajky a verili, že sa nezobudí skôr ako ich prinesiete a potom vyrovnaným hrdinským hlasom poviete: "Nemohla som spať, láska, tak som nám urobila kávičku, dobré ránko, viem, že máš rada silnú kávu s veľa mliekom, dáš si?"

Ľúbili ste niekedy? Naozaj ľúbili? Pohladili ste svoju lásku po spotených vlasoch, keď sa topila v chrípkovej horúčke a volali do práce, že aj keď by padali traktory a vy ste stratili klienta či zamestnanie, nemôžete prísť do práce? Zobudili ste sa ráno a bolo skoro 12 hodín v stredu a vy ste nemohli zavolať do práce, že vás bolí zub, lebo by ste ju zobudili - lebo veď viete, že spíte v tejto chvíli asi dve hodiny a ona asi o 10 minút viac a vedľa vás ležia všetky vaše zvršky a tie úplne prvé hneď na prahu bytu (snáď nie aj vo výťahu, toho vína bolo včera dosť:)).

Ľúbili ste niekedy? Naozaj ľúbili? Tak, že vaša spoločná pesnička hrajúca náhodne v rádiu vám vháňa slzy do očí a vy podvedome siahate po mobile a pozeráte aspoň na fotku na "tapete" mobilu, aby ste tú túžbu predýchali? Až tak, že rodina vašej lásky, nech je akákoľvek, je aj vašou rodinou nezávisle od manželského papiera? Tak, že vás baví pozerať si rodinné albumy a v úsmeve tety starej mamy vašej lásky vidíte tie isté – veľmi véééľmi zlaté – jamky v lícach? Že v každom účese v električke vidíte tú čarovnú večernú včerajšiu strapatosť? Až tak, že vás poteší aj mimoriadne trápna reklama na parfum v telke len preto, lebo poznáte tú omamnú vôňu zo svojho vankúša?

Ľúbili ste niekedy? Naozaj ľúbili? Vyzuli ste si spolu v decembri topánky po ceste z večere domov len tak, aby bola zábava? Plakali ste, keď sa vaša láska usmievala na túlavú mačičku a vy ste rozmýšľali, ako tú mačičku dostať domov? Až tak, že aj vy ste ovládali základy práce vašej lásky a jej šéfa ste neznášali kvôli neprávosti na obľúbenej kolegyni vašej lásky? Tak, že jej únava po práci či po žúre bola aj vašou únavou a dopriali ste jej tichučký oddych, lebo ste nechceli tú únavu prehlbovať rozhovorom?

Ľúbili ste niekedy? Naozaj ľúbili? Až tak, že ste pochopili, že jediná láska je slobodne milovať a nechať slobodne milovať? Dýchať v láske? Alebo aj smutne milovať – bez odozvy z druhej strany, ale aj bez vášho dusenia? Ľúbili ste niekedy? Naozaj ľúbili? Až tak, že šťastie vašej lásky je najviac – hoci aj bez vás? Tak ľúbili ste? Áno? Tak môžete súdiť... Či?

Hana Fábry