Teplé bývanie

Autor: Queer Leaders Forum | 8.6.2009 o 19:59 | Karma článku: 4,82 | Prečítané:  1362x

A zasa prichádza to obdobie pre realitky tak zlé, blíži sa koniec školského roku, s ním spojené odchody študentov a vyprázdňovanie bytov. Veľká ponuka, ale minimálny dopyt – tento rok bol efekt dokonca umocnený preslávenou finančnou krízou. Skrátka, ideálna šanca na hľadanie bytu. Ale nechcel som písať o vhodných štýloch hľadania bytu, o tom, kde je aká cena a s čím pri nej rátať. Dnes som chcel písať o niečom, nad čím rozmýšľam a doteraz neviem nájsť odpoveď: Má majiteľ/ka bytu vedieť, že dvaja chalani či dve baby, ktorí/é si chcú prenajať jeho/jej byt, sú viac ako kamaráti? Má vedieť, že si byt prenajíma pár?

Doteraz som neprišiel na odpoveď, aj keď čoskoro budem pred danou situáciou. Ak poviem, riskujem homofóbnu reakciu, ktorá by mohla viesť i k odmietnutiu prenájmu, čo jednoznačne nie je príjemné. A to by nemuselo byť pri prvom byte, mohlo by to byť i pri druhom, treťom... A hľadať prenájom mesiace len kvôli tomu, že hrám s niekým na rovinu, to je aj pre mňa trochu moc veľké sústo. Ak budem ticho, bude to pravdepodobne ticho po celú dobu nájmu, pred majiteľom/kou, susedami, pani z realitky a domovníkom, čo býva na prvom poschodí, veď tí všetci môžu "nebezpečnú" informáciu posunúť ďalej. Niektorí majitelia bývajú len o poschodie vyššie, niektorí na druhom konci republiky, ale aj keby bývali vo Vietname, nepriaznivé informácie od štebotavej susedky sa širia rýchlejšie ako prasačia chrípka, takže to by som tiež nemohol riskovať.

A to je len začiatok: Majú to vedieť susedia? Podľa výskumu Slovenského národného strediska pre ľudské práva v roku 2008 by asi tak každý druhý človek nechcel mať za suseda homosexuála, pričom ešte v roku 2006 to bolo necelých 40 percent. (viac na: Vnímanie ľudských práv a zásady rovnakého zaobchádzania u dospelej populácie v SR). Horšie dopadajú už len drogovo závislí, moslimovia, Rómovia, pravicoví extrémisti a ľudia so záznamom v trestnom registri. Budem mať šťastie na fajn susedov? Alebo zmenia svoje odmietavé stanovisko, keď zistia, že im nechcem odkusnúť z nosa? Alebo budú pre istotu svoj domov zamykať na 5 zámkov, aby som im neznečistil koberec? Alebo budem radšej ticho? A čo znamená to "ticho"? Bude stačiť, keď im nebudem pred dverami tancovať v dúhovej zástave? Alebo sa budem musieť večne obzerať a pre istotu "sa predvádzať" až za dverami nášho bytu?

A čo tak to nechať nateraz tak? Existuje i tretia cesta, že sa nič nepovie "zatiaľ", až neskôr sa "možno nepríjemná" informácia opatrne pustí pred majiteľa. Na druhej strane, je to fér? Ak by to pre majiteľa bola vážne negatívna informácia, nemal by právo ju vedieť od začiatku? Alebo využijeme reklamnú metódu a majiteľovi ukážeme to nevhodné až keď už "kúpi produkt"? Koniec koncov, ak je vážne homofób, prečo by som mal pozerať na neho/na ňu? Takéto jednanie sa mi ale protiví, príde mi to ako prístup "oko za oko, zub za zub". Lenže čo potom robiť? Ktorý princíp, ktorá cesta je ideálna? Alebo je ešte nejaká, ktorú som nespomenul? Milí čitatelia, milé čitateľky, som zvedavý na vaše komentáre a názory, možno mi pomôžete rozhodnúť sa. :)

Tomáš alias Slniečko, externý prispievateľ

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Prvý týždeň na Tour de France: Sagan má už len jediný cieľ

Prvý týždeň na Tour veľké zmeny nepriniesol.

Píše Ivan Mikloš

Nepredvídateľný užitočný idiot (píše Ivan Mikloš)

Aké poučenie si možeme vziať z Trumpa.


Už ste čítali?