Lesby a materstvo

To, o čom by sme mali diskutovať, je právna ochrana, ktoré si tieto matky a ich partnerky, ich deti, ich rodiny zaslúžia. Zaslúžia, pretože tvoria túto spoločnosť a aktívne sa spolupodieľajú na jej fungovaní – či sa to už niekomu páči, alebo nie. Lesby sú všade. Sú lekárkami, právničkami, finančníčkami, kuchárkami, predavačkami, občianskymi aktivistkami, dcérami, partnerkami a matkami. Byť lesbou neznamená byť horšou dcérou alebo byť horšou matkou. Byť dieťaťom lesieb neznamená automaticky mať horšie detstvo. 

Zatiaľ, čo som si v minulosti výskyt materstva všimla hlavne u lesieb, ktoré prekonali vzťah s mužom, pozorujem v týchto dňoch rastúci trend túžby po vlastných deťoch medzi mladými lesbickými pármi. Lesbických matiek bude tým pádom pravdepodobne aj na Slovensku pribúdať. Existujú možnosti ako počať dieťa aj bez využitia tradičného spôsobu oplodnenia. Ide však väčšinou o nákladné a psychicky a fyzicky náročné procedúry, navyše, ak hovoríme o asistovanej reprodukcii, na Slovensku pre lesbické páry v podstate nedostupné. Stále sa však dajú pravidlá obísť. 

To, že lesbické dvojice intenzívnejšie zvažujú počatie a výchovu vlastných detí v tejto krajine, pripisujem tomu, že naše lesbické sebavedomie rastie. Prostredie, v ktorom žijeme, sa stáva tolerantnejším a otvorenejším. Farebnosť už nie je tŕňom v oku. Mladé ženy sa mi zdajú byť iné ako som ja bola v ich veku. Menej ustráchané, viac užívajúce si svojej duševno-sexuálnej orientácie. Musím však dodať, že som vyrastala a žijem v Bratislave a som si vedomá toho, že situácia v malých mestách a na vidieku môže byť diametrálne odlišná. 

Nebudem sa tu oháňať početnými odbornými výskumami, ktoré dokazujú, že deti vyrastajúce s homosexuálnymi rodičmi sú rovnako alebo v čomsi viac a v čomsi zase menej poznačené (v pozitívnom i negatívnom zmysle) ich výchovou ako deti vychovávané heterosexuálnymi rodičmi. Faktom ostáva, že aj na Slovensku existujú deti vyrastajúce v rodinách, ktorých rodičia nemajú možnosť zlegalizovať svoj vzájomný vzťah a svoj vzťah voči dieťaťu.

Čo ma na tejto téme irituje a aj prekvapuje, je názor niektorých gejov, ktorí spochybňujú právo lesbickej ženy na materstvo, respektíve vlastné pochybnosti súvisiace s výchovou detí projektujú na všetkých gejov a lesby. Dávajú tým za pravdu majorite, ktorá tvrdí, že koná iba v záujme detí a napriek tomu ochranu rodín, ktoré tvoria rovnakopohlavné páry a ich deti, nepovažujú za potrebnú. Ich argumenty mi pravdupovediac nezdajú postačujúce na to, aby som uznala zákon, ktorý by riešil adopciu detí životnými partnerkami pokrvných matiek, za nepodstatný alebo menej dôležitý ako ostatné zákony riešiace partnerské spolužitie dvoch ľudí, v tomto prípade dvoch žien, respektíve mužov. 

Aj to je jeden z dôvodov, prečo v tomto texte hovorím za ženy, aj keď z môjho pohľadu sú muži, rovnako ako ženy schopní byť dobrými rodičmi. Argumenty v zmysle, že mať dieťa je sebeckým činom, ktorý nezohľadňuje budúci psychický vývoj dieťaťa neobstoja. Lesby majú rovnaké predpoklady stať sa dobrými matkami ako heterosexuálne ženy. A to, že dieťa bude možno čeliť výsmechom a iným útokom zo strany väčšiny, sa týka aj ostatných rodičov z obce menšín – Rómov, Maďarov, telesne postihnutých... Znamená to, že znevýhodnené menšiny nemajú mať deti? Ako by potom vyzerala táto spoločnosť? Chcel by v nej vôbec niekto žiť?

Odmietam sa hrať na tú, ktorá bude tvrdiť, že nám stačí zákon o registrovanom partnerstve a že to je to jediné, čo nám chýba, aby sme boli šťastné a hlavne ticho. Chýba nám oveľa viac, a pokiaľ to nedostaneme, nedáme pokoj. Nemôžeme dať. Pretože zákon o registrovaných partnerstvách, tak ako bol prijatý napríklad v Čechách, síce rieši podstatnú časť našich životov, nerieši ju však dostatočne. 

Na tomto mieste chcem len dodať, že fandím všetkým lesbickým matkám a tým z nás, ktoré sa rozhodnú pre alternatívny spôsob počatia, držím palce v neľahkej ceste za splnením svojich snov. Verím a viem, že mnohé z nás budú skvelými matkami a naše queer rodinky budú láskyplnou ochranou a oporou pre deti, ktoré v nich budú vyrastať. 


Marcela Spiššáková