Queer Leaders Forum (QLF) je líderske občianske združenie, ktoré obhajuje a presadzuje základné ľudské a občianske práva neheterosexuálnych ľudí. Naše aktivity smerujú ku komplexnému zrovnoprávneniu s majoritnou spoločnosťou. Komplexnosť rovnosti príležitostí vidíme v dosiahnutí najvyššej možnej formy inštitucionalizovaného partnerského zväzku (v súčasnosti manželstvo), nediskriminačnom prístupe k osvojeniu dieťaťa, nediskriminačnom prístupe k darcovstvu krvi a nediskriminačnom prístupe k službám asistovanej reprodukcie.QLF vzniklo z iniciatívy Prvého lesbického združenia Museion (www.lesba.sk) za finančnej podpory Nadácie otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation (www.osf.sk) v roku 2008 ako neformálna skupina mladých aktivistov a aktivistiek. Od marca 2009 vykonáva QLF svoju činnosť ako registrované občianske združenie.Blog QLF vznikol a naďalej sa vyvíja aj vďaka externým autorkám, autorom a nezávislým aktivistkám. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Jisté mýty a stereotypy o lesbách, které kolují ve společnosti, mne vedly k tomu, abych napsala svůj pohled na lesbu od vlastního přijetí přes názor na tzv. gaydar po mýtus o lesbické rodině. Níže uvedený text je čistě mým osobním názorem, tudíž nemusí a určitě ani nekonvenuje s postoji všech leseb.
Slovensko, Európa aj Zem potrebujú slušnú zelenú politiku a stranu ako soľ. V časoch bezbrehého populizmu a ekonomickej krízy ponúkajú Európski zelení jedinú solídnu alternatívu pre trvalo udržateľné riešenia. Realizácia programu Európskych zelených by priniesla množstvu sklamaných ľudí novú nádej. Protieurópske, nacionalistické a xenofóbne a homofóbne témy, rezonujúce aj na Slovensku, by mohli byť vyvážené európskou a globálnou perspektívou.
Queer Leaders Forum srdečne pozýva všetkých LGBT a LGBT friendly ľudí na druhý ročník Medzinárodného dňa boja proti homofóbii. Tento rok 23tieho mája od 10tej do 15tej na Námestí SNP. Našim mottom je spoločné želanie a vízia "Podporujeme všetky typy rodín." Príďte si spolu s nami pripomenúť, že boj proti homofóbii a diskriminácii je bojom, ktorý je v prvom rade o diskusii a pozitívnej prezentácii lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodovo identifikovaných ľudí. Bojom, ktorý má v konečnom dôsledku len víťazov a víťazky:)
"Mnohé bozky a/alebo dlhý bozk je smrteľným hriechom... Toto platí tiež o prílišnom či pridlhom objímaní... Aj tanec, keď druhú osobu držíme v kontakte so svojím telom, je smrteľným hriechom, lebo to nie je nič iné ako predĺžené intímne objatie, ale má k tomu ešte pridaný stimul rytmu, hudby a pohybu."
Like a prayer. Tak sa volá skladba najväčšej popovej mainstreamovej rebelky Madonny. Táto pieseň má vďaka svojmu klipu (a, samozrejme, chytľavej zapamätateľnej melodike) nielen status hitu, ale aj príbeh. Vždy, keď ju počujem, spomeniem si na mladú krásnu Madonnu a na horiace kríže za ňou. A spievam si spolu s ňou Life is a mystery...
Zákon o registrovanom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia je zákonom diskriminačným. Či sa naň pozeráme cez optiku neheterosexuálnych alebo heterosexuálnych ľudí, alebo operujeme a taktizujeme názorom, že slovenská spoločnosť nie je na diskusiu o adopciách detí a manželstvách gejov a lesieb pripravená.
Od patnácti jsem pracovala v malém kamenném knihkupectví ve Štěpánské ulici v Praze. Výhodou práce v našem krámě bylo, že jsem si mohla knihy nosit domů, pak je vrátit či se slevou koupit. Díky brigádě jsem se dostala k Jerzy Kosinskému Nabarvenému ptáčeti.
Uvažovala som nad nami. Celý deň. Nad tebou, sebou a naším kocúrom. A v rámci mojich morbídnych úvah som rozmýšľala aj nad tým, aké by to bolo, kebyže niekto z nás zomrie. Strašná predstava. Snažím sa ju opäť zahnať do najtmavšieho kúta mojej mysle. Aké by to bolo, kebyže zomrieme všetci naraz?
Prvého apríla vošiel na Slovensku do platnosti Zákon o ochrane nefajčiarov. Ja a tisícky ďalších fajčiarov a fajčiarok si už nezabafkáme vo verejne prístupných priestoroch či v blízkosti zastávok MHD. Do polroka by mala byť každá reštaurácia na Slovensku buď nefajčiarska, alebo by sa ich prevádzka mala postarať o oddelenie bafkacej a nebafkacej časti svojich priestorov. Časť slovenskej populácie týmto zákonom dostala od štátu ochranu - na ktorú má právo - na pohyb v priestoroch, ktoré ich nevystavujú pasívnemu fajčeniu. Bafkajúce i nebafkajúce obyvateľstvo Slovenska dostáva rovnakú šancu, rovnakú možnosť, slobodu rozhodnúť sa, do ktorej časti reštaurácie vstúpi bez toho, aby sa ľuďom v tej druhej musela ospravedlňovať, vysvetľovať prečo, alebo úplne realisticky bez toho, aby sa jedna časť spoločnosti ocitla pred dverami reštaurácie.
Neheterosexualita je na každom rohu - v časopisoch, v televízii, a dokonca aj tu v našom malebnom slovenskom podnebí sa predsa len raz za čas môžeme s neheterosexuálnym človekom stretnúť. Nemôžeme teda zaryť hlavu do piesku ako pštrosy (nielen preto, lebo teraz máme všade betón), musíme sa tejto situácii postaviť a či chceme, alebo nie, musíme k neheterosexualite a k ľuďom s minoritnou orientáciou zaujať niektoré z možných stanovísk.
Mám to šťastie, že moji rodičia sú so mnou schopní a ochotní diskutovať na skoro ľubovoľnú tému, moje občas divoké názory nezavrhujú hneď, ale snažia sa mi vysvetliť, prečo si myslia, že nemám pravdu. Vždy ide o otvorenú a vecnú diskusiu, ktorú ani jedna strana nemá snahu zvrhávať do osobnej roviny. To na úvod hovorím len preto, aby ste si niekto nemyslel, že som sa s našimi bavil štýlom „Idem urobiť A“, „Ak to urobíš, môžeš si pobaliť veci a vypadnúť a viac o tom nebudeme diskutovať“.
Práve som sa vrátila z práce. Som trochu unavená, ale predsa odhodlaná zapnúť počítač a napísať pár slov o situácii, v ktorej žijeme a o správnych reakciách na niektoré naše životné okolnosti, ktoré - povedzme si úprimne, bratia a sestry - sú veľmi podobné (ak nie dokonca rovnaké!) ako životné okolnosti našich heterosexuálnych spoluobčanov a spoluobčaniek. Moja obľúbená Patti Smith mi v byte z reproduktorov spieva „People have the power“ a tak prečo predstierať, že silu nemám. Mám! Na tomto mieste musím podotknúť, aby nedošlo k prípadným nedorozumeniam, že Patti Smith nie je lesba. Ani lesbička.
Nie je nám jedno, kto riadi a ovplyvňuje naše životy.Nie je nám jedno, kto kde sedí a na koho strane stojí. Nie je nám jedno, či nás reprezentuje ujo alebo žena.Nie je nám jedno, kto napĺňa obsahom pojmy ľudskosť, slušnosť a vzdelanosť.
Slovensko je oblepené prezidentskou reklamou ako vianočný darček od babkinej sesternice, ktorá býva strašne ďaleko na konci Petržalky, bojí sa, že by sa v trojobale rozsypal, tak ho pre istotu ešte zabalí do dvadsiatich igelitiek a papierovú škatuľu obmotá hrubým nylonovým povrazom. Slovensko sa topí v bilbordoch, takmer celá šovinistická Slovač už niekoho podporuje, niekde sama, niekde s niekým - visí, vyškiera sa, alebo tvári strašne seriózne. Všetci a všetky sme podporovatelia a podporovateľky jedného z kandidátov či kandidátok; namiesto klasických pivných rečí sú tu na chvíľu reči pivno-volebné a ráno nám na pleciach sedia okrem našich opíc aj opice prezidentské.
Ráno vstávam, pozerám do zrkadla, ešte sa usmievam, trochu pokrivený úsmev, nevadí, to sa narovná. Hladkám mačku, sprchujem sa, pijem čaj a odchádzam do práce, kde som unavená; včera bol dlhý večer, v zasmradenom teplom bare, skrytom v nenápadnej uličke, v pivnici; my vieme, že do nej patríme, inštinktívne si vytvárame a vyhľadávame takéto priestory, aby ste nás nevideli, nás, úchylákov smradľavých, tam nám je dobre, tam patríme, do smradľavého pekla – a povedzte to pekne nahlas – žiadna smernica tu neplatí, iba láska k blížnemu. A my, my nie sme vaši blížni, my, vzdialení od hodnôt, morálky, od prirodzených zákonov tohto sveta, od neba, do ktorého nepatríme, ani patriť nebudeme – a vy vidíte, vy viete, že niektorí z nás by tam chceli ísť (ja určite nie), ale to sa nestane. Cha-cha, smejeme sa, nadávame, niečo sa nám nepáči, kopeme do vašich hodnôt, ktoré ste si vytvorili, vytvorili bez nás, a my vám ich berieme, ničíme, vnikáme do nich ako rakovina do zdravých buniek! Áno, vy ste zdraví, nikto vás nikdy neliečil kvôli tomu, s kým súložíte...
Druhého júla 2008 predstavila Európska komisia návrh smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu mimo zamestnania. A občianske združenie Pastor bonus sa týmto zasa dostalo do pozornosti. Dôvodom je, ako inak, sloboda a ochrana pre všetkých. A čo je tam také strašné? Nuž, zasa tí homosexuáli. Veľký Pastor má obavu, že kresťania budú prenasledovaní pre svoj názor (viď Kresťania budú prenasledovaní, tvrdia odporcovia potratov). Prečo?
(kázeň z Teplého kostolíka, Teplunká Vyšná Vieska) V ostatných zimných dňoch mi je po prvý raz v živote clivo, že neovládam katolícke modlitby. Je mi ľúto, že nehovorím rečou kmeňa katolíckych biskupov, že neviem, ako sa prihovoriť jednému z nich a vyjadriť mu svoje sympatie, obdiv a podporu.
Introverti, extroverti, malí, velcí, Češi, Slováci – všichni se dennodenně seznamujeme. Někdy rádi, jindy neradi. Někdy musíme, často potřebujeme, chceme. Potkávání drahých poloviček a našich nejbližších patří k těm nejočekávanějším a nejcitlivějším setkáním. Pokud vám člověk, se kterým plánujete budoucnost, není lhostejný, pak ani seznámení se s jeho rodinou vás nemůže nechat v klidu. Naše rodinné příslušníky jakbysmet.
Práve som strávil celý deň s Oliverom a Christianom. A veru, neľutujem. Ich príbeh je možno trochu gýčový, ale na druhej strane, majú to podstatne ľahšie ako Tom a Uli pred pár rokmi. Myslím, že počas tých ôsmich rokov sa predsa len niečo vo vnímaní gejov a lesieb na verejnosti zmenilo.
Cestujeme trolejbusom. Ja a ona. Sme zamilované, ale už opatrnejšie ako v úplnom začiatku. Cítime pohľady ľudí. Tie pohľady sú predovšetkým skúmavé. Nemyslím si, že každý z tých ľudí nás chce zabiť. Nemyslím si, že každý z tých ľudí vie, niekto možno tuší. Niektoré lesby vyzerajú lesbicky. Niektorí homosexuáli homosexuálne. Neskryješ sa, ani keby si neviem ako chcel/a. Žiaľ? Nie, práve naopak. Našťastie! Niektorí ľudia provokujú len tým, že sú. A ako je niekedy dobré, že sú, že provokujú.
